Môj život vo vojenskom letectve...
Môj život vo vojenskom letectve...
...bol pekný. Na začiatku cesty k splneniu mojich snov stáli moji rodičia a letecké modelárstvo. Skoro som pochopil, čím v živote chcem byť i keď nikdy som nevedel akú dlhú dobu mi bude dopriate svoj vysnívaný život žiť.
K vojenskému letectvu som nastúpil som po absolvovaní Vojenskej strednej školy leteckej v Prešove na Leteckú základňu na Sliač. Tu som ako nováčik mal česť byť hneď členom 1. stíhacej letky. I keď som zo školy vyšiel s oprávnením pracovať na Migoch Mig-21 a Mig-29 veľmi som sa túžil stať technikom Albatrosov. Nakoniec ani neviem ako som absolvoval na týchto mašinkách školskú prax a potom k nim nastúpil i po škole. Keďže som mal vyštudovaný vyšší typ bolo možné pracovať na nižšom type i bez kurzu. Ten som absolvoval až po 9-tich rokoch služby v hodnosti podpráporčík, keď už ma učitelia nemali veľmi čo nové naučiť, lebo celé roky sa na nás lepili vedomosti a hlavne skúsenosti s obsluhou Albíkov.
Bolo mi pridelené lietadlo Aero L-39 ZA Albatros tr.č. 4705, ktoré ma sprevádzalo väčšiu časť mojej kariéry až do jeho zničenia...
1.letku tvorili lietadlá Mig-29 A a Mig-29 UB, ktoré prileteli zo Žatca a lietadlá Aero L-39 ZA. Tie mali svoje predchádzajúce pôsobisko v Českých Budějoviciach, Přerove i Pardubiciach.
Kolektív nás prijal veľmi dobre a veliteľ letky mjr. Miroslav Mihálik nám od začiatku dával pocítiť našu dôležitosť. Spolu so spolužiakom Radom Elizeušom sme nabehli do kolotoča lietaní i služieb v pohotovostnom systéme. Už ako začiatočníci v letectve sme si museli zvyknúť na nedostatok ľudí po rozdelení federácie. Nebolo nič výnimočné, keď sme mali pridelené dve lietadlá na lietanie. Kto si to skúsil vie, v akých vodách sme museli plávať. Veľmi veľa nám pri zdokonaľovaní práce na leteckej technike pomáhal náš starší technik roja L-39 ZA Albatros Anton Čerňanský. Ten bol pri našich prvých krokoch po letiskovom betóne, stal sa nám kamarátom i oporou v súkromí.
Postupom času prichádzali noví kolegovia a letka sa začala rozrastať. Albatrosy si postupne pohadzovali medzi sebou rôzne letky. Jedného času sme dokonca boli na kombinovanej letke, ktorá mala šialené a nelogické zloženie. Mala Mig-21 US, L-39 ZA, dopravné L-410 i vrtuľníky Mi-17 - teda stroje s viac ako jedným pilotom. Na toto obdobie nespomínam veľmi rád, lebo letke velili nekompetentní ľudia, ktorí dostali miesta za zásluhy a pracovalo sa tam veľmi zle.
Osud Albatrosov sa začal napĺňať príchodom ďalších lietadiel od zrušenej akrobatickej skupiny Biele Albatrosy (ktorá lietala v Košiciach) i príletom lietadiel z Malaciek. V tom čase sme boli na 2.letke spoločne s lietadlami Mig- 21 MF, UM, US (tieto stroje považujem za neohrozených a neprekonateľných lídrov v dlhovekosti strojov stíhacieho letectva). Tu moja kariéra skončila a odišiel som po 11-tich rokoch strávených na letisku z rodinných dôvodov do zálohy. V tej dobe som spoločne s Milošom Brtáňom zastával funkciu staršieho technika L- 39 ZA i L-39 V. Po mojom odchode príletom zgenerálkovaných L-39 C, ktoré po Bielych Albatrosoch zostali vznikla samostatná Albatrosová letka. Toho som sa teda už nedočkal...
Som rád, že som mohol byť pri budovaní nového Slovenského vojenského letectva po rozdelení Československa. Ako mladý bažant vzdušných síl som postupne vnímal skutočnosť,že výsostné znaky na nosných plochách sa menia z federálnych na slovenské. Napĺňa ma radosťou aj ntých niekoľko hodín strávených ako pasažier v lietadlách i vrtuľníkoch vojenského letectva počas častých služobných ciest, pri účastiach na medzinárodných leteckých dňoch, alebo len preto, že som bol v správnom čase na správnom mieste a využil som ponúknutú šancu.
Viezol som sa v dopravných lietadlách An-12, L-410 Turbolet, An-24, An-26, vrtuľníkoch Mi-17, Mi-8, Mi-2 a mojom milovanom Aero L-39 ZA Albatros (...hlavne tieto lety v zadnej kabíne mi prinášali nevšedné zážitky. Spolu som sa viezol 11-krát o celkovom trvaní 9,5 hodiny.)
Pri mojom pôsobení vo vojenskom letectve Slovenskej republiky som bol žiaľ i svedkom leteckých katastrof.
Najväčšou stratou pre mňa bola smrť najlepšieho kamaráta zo školy, dobrého modelára Petra Cihlářa 10.11.1998. Splnil si sen a začal lietať u Display Teamu ČR. Bol súčasťou posádky, ktorá predvádzala vrtuľníky Mi-24V na leteckých dňoch a výstavách. Pri návrate z Írska zo stretnutia tigrých letiek, po niekoľkodňovom lete plnom medzipristátí havarovali len niekoľko kilometrov od Přerova v obci Slatinice z dôvodu vysadenia gyrovertikál. V minulom roku som mu bol zapáliť sviečku na hrobe v Ledči nad Sázavou a viem, že "Bestík" žije v našich srdciach naďalej.
Dňa 6. júna 1999 som bol technikom predvádzajúceho Albatrosa na leteckom dni SIAD v Bratislave. Tu prišiel o život sympatický, fúzkatý 45-ročný pilot továrenského stroja Hawk 200 spoločnosti British Aerospace Graham Wardell, s ktorým som sa osobne stretol po jeho pristátí v Bratislave dva dni pred leteckým dňom.
Ďalším smutným okamihom, ktoré som vzhliadol na vlastné oči bolo nešťastie 3. júna 2000 na leteckom dni na Sliači. Spolu so sestrou priateľa od Albatrosov sme sledovali letecké vystúpenie skupiny Biele Albatrosy, keď mjr. Ľuboš Novák, člen skupiny Biele Albatrosy na lietadle L-
Na mojej svadobnej ceste ma zasiahla správa o strate nášho L-39 ZA Albatros tr.č. 3905, ktorý pre technickú závadu havaroval 14. septembra 2000 blízko obce Ožďany. Som rád, že pilot sa bezpečne katapultoval.
Smolou bolo, že leto pred haváriou mi toto lietadlo robilo spoločnosť, lebo moja mašinka bola na generálnej oprave a tak i ja som bol vyšetrovaný komisiou.
Ráno 29. októbra 2002 som sa chystal na lietanie. Zastával som už funkciu staršieho technika (zodpovedal som za prípravu lietadiel L-39 ZA a L-39 V na letovej zmene). Počul som, že slobodáreň prelieta vrtuľník. Z okna som videl, že je to pátracia služba, ale nevenoval som tomu pozornosť, lebo my sme lietali až poobede. O niekoľko minút mi zavolal spolužiak, zastávajúci funkciu inšpektora odbornosti DRAK+MOTOR:
„Bodzi, padla ti 4705-ka, choď si pozrieť bedňu s náradím a veci, lebo sa v tom budú vŕtať...“.
Vtedy by sa vo mne nik krvy nedorezal. Práve som lepil model....
Moje lietadlo bolo požičané na výuku zahraničných pilotov v Košiciach a v tom čase v ňom leteli dvaja maďarskí piloti. Nikdy neuverím tomu, že mali technickú závadu. Skôr som názoru, že bolo nutné to zviesť na stroj a akosi odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že vo vojenskej stíhačke nášho letectva nad našim územím leteli dvaja cudzí štátni príslušníci, ktorím niečo nevyšlo...
Toto lietadlo som mal v starostlivosti teda niečo viac ako 9 rokov. V bielom sfarbení , ktoré ZA-čkam veľmi nepristalo teda dlho nelietalo.
Po strate
Za niekoľko týždňov sme na Sliači prišli i o dve lietadlá Mig-
Tieto smutné udalosti však k letectvu neodmysliteľne patria a je nutné sa s nimi vyrovnať.
Nikdy nebudem ľutovať, že som sa dal na dráhu vojenského technika stíhacích prúdových lietadiel. S priateľmi z letectva som stále v kontakte a som rád, že som tam bol v dobách keď sa naozaj lietalo, lietalo veľa a stálo to za to.
Náhľad fotografií zo zložky Letectvo