V závere štúdia na Vojenskej strednej škole leteckej v Prešove sa rozhodovalo o našej budúcnosti. Keďže sme stále boli spoločný štát ČSFR bol som zmierený s možnosťou môjho umiestnenia na základniach v Čechách. Veľakrát sme sa so spolužiakmi rozprávali o našich snoch. Keďže všetci sme mali vyštudovaný Mig – 21 MF, ktorý bol maturitným strojom ostávalo porozmýšľať nad iným lietadlom, prípadne sa rozhodnúť medzi stíhacím letectvom, dopravnými lietadlami, bombardérmi, bojovákmi či vrtuľníkmi. I s ohľadom na skutočnosť, že som mal dobrý prospech a vedel som, že si budem môcť vybrať umiestnenie som veľmi túžil sa dostať do Přerova k školákom na Aero L-39, lákal ma i stroj Su-25,ktorý toho času lietal v Pardubiciach, tiež tam bolo pár Albíkov. Najväčšou výzvou po Albatrosoch ostávala Mig-29, ale tá mala umiestnenie v Žatci a to bolo šialene ďaleko.

 Politici však v priebehu štvrtého ročníka prišli k zhode o rozdelení Československa na dva samostatné štáty a bolo rozhodnuté. Pri kádrových pohovoroch som si mohol vyberať ako jeden z prvých. Na moju požiadavku o umiestnenie na Aero L-39 Albatros som dostal zamietavú odpoveď s tým, že technikov na týchto strojoch je dosť na oboch základniach (Košice, Sliač). Pri pokuse dostať sa na ,,hrable“ (Suchoj Su -25), ktoré operovali po rozdelení z Trenčína som tiež neuspel a tak ma ,,ukvákali“ , že mám ísť na Mig- 29. Bolo rozhodnuté...

 Po ukončení typizačných školení na určené stroje sme sa rozišli na stáže na určené letecké základne. Hlavný inžinier nás po prílete rozdelil na letky. Doteraz som nebohému pplk. Vavrovskému vďačný, že sa s tým moc nepáral a nepozeral čo máme vyštudované. Prideľoval nás podľa abecedy. Zrazu sme sa s Radom Elizeušom ocitli na 1. stíhacej -Tigrej letke, ktorá mala lietadlá Mig-29A, Mig-29 UB a šesť Aero L-39 ZA Albatros. Veliteľ letky bol mjr. Miroslav Mihálik. Dostali sme sa do roja ktorému velil kpt. Ján Fedor a starší technik bol nrtm. Čerňanský Anton.

 Na stážach sme pochopili, že personálne pohovory boli dosť skreslené a na Albatrosoch, ktoré stále lietali a ešte aj slúžili v pohotovostnom systéme bolo žalostne málo ľudí. Celé dva týždne sa nám Tonko venoval a toto lietadlo sme si zamilovali. Neviem čo sa udialo v lete, ale po mojom príchode na základňu ma Braňo Vavrovský privítal a poslal vyfasovať montérky. Mal som sa hlásiť na lietaní pri Albíkoch. V letovej zmene som bol zaradený ako mechanik (tankovanie, umývanie múch z prekrytu...). Zrazu všetko nabralo spád a po pár dňoch sme mali preskúšanie na samostatnú prácu. Prvý podpis som dal do denníka prípravy lietadla trupového čísla 4711 zachyteného na fotografii zo septembra 1993.

​

Na letke mi bolo pridelené lietadlo Aero L-39 ZA trupového čísla 4705. Toto lietadlo bolo vyrobené v roku 1989 a bolo vo výrobnej kamufláži, podobne ako 4711 na predchádzajúcej fotke.

Roky ubiehali a ,,mašinka“ mi odletela na generálnu opravu do Leteckých opravovní Trenčín. Keď sa vrátila prišla v novom šate ... nastriekaná do farieb skupiny Biele Albatrosy.

Bola pekná, no biela farba mala svoje chyby. Mŕtve muchy na nábežných hranách bolo nutné stále čistiť. V tejto kamufláži lietadlo lietalo až do konca. Ten prišiel 29. októbra 2002. Môj Albík mal dobrý rezurs do ďalších predpísaných prác a keďže školáci v Košiciach potrebovali na výpomoc pri kurze viac letuschopných lietadiel 4705-ku sme im požičali. V tento deň však lietadlo havarovalo pri obci Kalša, neďaleko Košíc. Piloti sa katapultovali.

Po ukončení vyšetrovania letecklej nehody som odovzdal náradie, pozemné vybavenie a ostal bez lietadla. Potom mi veliteľ letky oznámil s úsmevom, že mi prideľuje ,,vlečný Albík“ 0745. Poznamenal, že sú to tie moje čísla, len trochu medzi sebou prehádzané. Mal pravdu 4705...0745.

S lietadlom som sa hneď skamarátil. Práca bola odlišná, keďže lietadlo malo iba jedného pilota. V zadnej časti vozilo bubon na namotávanie vlečného lana pre ťahané terče. Časom som pochopil, že zhoda náhod chcela aby mi 0745-ka skrížila životnú cestu. Bolo to práve to lietadlo na ktoré som sa dokázal dlhé minúty pozerať ako malý chalan v knihe ,,Lietadlá“ od vydavateľstva ALFA, ktorú mi otec v roku 1986 kúpil. Kedysi som na súťaži vyhral vystreľovací L-39 a podľa tejto monografie som model sfarbil. Výnimočnosť varianty ,,V“ umocňuje to, že bolo vyrobených len 8 kusov.

Mať ,,V-čko“ prinášalo ďalšie povinnosti. Jednou bola i účasť na ťahaní terčov pre streľby na strelnici Zaľubica. Lietalo sa z letiska Poprad-Tatry. Celkovo som sa zúčastnil na dvoch ťahaniach z troch, ktoré armáda zabezpečovala.

Lietadlá svojím vybavením mali obmedzené použitie. Preto sa využívali iba na niektoré druhy letov a výcviku. Armáda po vyradení niektorých zbraní už nepotrebovala ťahať terče a po dovŕšení životnosti lietadla vyradila.

Po mojom odchode do zálohy obe lietadlá L-39V, ktoré sme mali na letke ešte lietali. Príjemným prekvapením bol pamätný list od inžiniera mojej odbornosti, ktorý som dostal pri odchode. Niekde na základni sa našla fotka kde som z ,,V-čkom“ a chalani mi ju tam dali.

 Dalo sa predpokladať, že výnimočnosť strojov Aero L-39V ich nedovolí zošrotovať, ale budú umiestnené v múzeách. Lietadlo 0730 sa teda dostalo na odpočinok do leteckého múzea v Piešťanoch. Lietadlo 0745, ktoré som mal v opatere určitý čas i ja sa stalo symbolom výcviku na letisku v Kuchyni pri Malackách a bolo vystavené v areáli leteckej základne.

 Žiaľ tu našlo svoj osud ( foto mi poslal pilot zo Sliača) a pri veternej smršti bolo  padnutým stromom poškodené . Ten pohľad je smutný a čas ukáže, či sa na podstavec ešte vráti. Je to už druhý pokus osudu na tento stroj. V roku 1996 ešte pri pôsobení u Bielych Albatrosov sa lietadlo zrazilo z druhým. Pokiaľ jedno lietadlo havarovalo a piloti sa zachránili katapultážou, tak druhý stroj ...poškodená 0745 bezpečne pristála a po výmene zadnej časti trupu lietala ďalej.

Ostatné lietadlá tejto špeciálnej varianty sú umiestnené v múzeách. 0705 Berlín-Gatow, 0715 Rothenburg, 0720 Vyškov, 0725 Praha-Kbely, 0730 Piešťany, 0740 Praha-Kbely.

Po rokoch, čo som v civile stále sledujem dianie v letectve. Či už vo vojenskom, kde mám stále veľa kamarátov, alebo v civilnom prostredníctvom internetu i časopisov. Ako ,,Albatrosár“ srdcom i dušou zbystrím vždy keď niekde zahliadnem reportáž o niečom novom. Veľmi fandím projektu L-39 NG , teda Albatrosu novej generácie. Toto lietadlo by malo nahradiť postupom času staršie modely. Dúfam, že i naša krajina zváži kúpu niekoľkých kusov a Albatrosy z našej oblohy nezmiznú.

...a prečo to spomínam? Nedávno sa objavila reportáž  o zálete tohto stroja na Facebooku. A aké má číslo na trupe? Tie moje čísla zasa lietajú a na takom krásnom stroji...len zasa prehádzané. Teraz je to 0475. V LK 1/2019 aktuálne vyšiel pekný článok...

Link na video zo záletu L-39NG označeného 0475:

https://www.youtube.com/watch?v=zfuhsp7TfYM