Krajánek vznikol v roku 1945. Je konštrukciou Ladislava Marcola a jeho skupiny, ktorá sa jeho vývojom zaoberala od roku 1943. Má sa za to, že konštrukcia tohto vetroňa z veľkej časti vychádzala z GB-2b a Hu-17.

Piloti v ňom dostali výborné lietadlo, na ktorom vykonali niekoľko výnimočných leteckých počinov. Jeho výroba trvala až do roku 1950 a vyrobilo sa ich približne 300ks.

Veľmi ma zaujala fotka modelu Krajánka na ,,lesklých“ stránkach obálky časopisu Modelář 2/1986 a pri mojich túlačkách očami po časopisoch som sa veľakrát pri nej od detstva zastavil.

Náhoda chcela, aby sa mi podarilo stretnúť priamo s konštruktérom tohto odfoteného modelu pánom Antonínom Alferym. Je to človek, ktorého činnosť od malička sledujem a žasnem nad jeho šikovnosťou. Jeho modely dokážu uchvátiť každého modelára, ktorý vie model navrhnúť, postaviť a zalietať...teda toho, kto vie o čom to celé modelárstvo vlastne je. Podarilo sa mi ho stretnúť na jednom modelárskom podujatí a tam mi dal kópiu plánu. Tu musím však pripomenúť, že plán som dostal v dôvere, že ho ďalej nebudem šíriť a to aj dodržiavam. Prípadným záujemcom o stavbu neviem v tejto veci pomôcť.

Samotnú konštrukciu som si upravil podľa seba, keďže som chcel využiť určité pracovné postupy, dodržať predstavu o rozoberateľnosti modelu i jeho skladovaní a preprave v kartónovom obale. Mám predstavu, že ho budem brávať na svahy v okolí, kde spojím príjemné s užitočným a jeho lety budú odmenou za výšľap na bicykli.

Trup je zostavený z prepážiek vyrezaných z leteckej preglejky 1,2mm hrubej a nosníkov zo smreku a balzy. Prvotný tvar trupu je lepený na akejsi koze pevne prilepenej k pracovnej doske.

Každá prepážka je bodovane prilepená k pomocným balzovým stojinám a prilepená na pracovnú dosku na presne určené miesto. Po precíznom zalepení nosníkov je trup postupne poťahovaný balzovým poťahom.

Po dokončení poťahu hornej časti je trup uvoľnený z pracovnej dosky, pomocné balzové stojiny odstránené a poťah je dokončený voľne lepením v ruke.

Špic trupu má centrálnu časť z bedničkovej preglejky a zvyšné vrstvy zo stredne tvrdej balzy rôznych hrúbok. Pripravil som si i konzolu na upevnenie vodorovnej chvostovej plochy.

V tejto fázy som trup mohol na čas odložiť (samozrejme som si urobil stojan z bedničkovej preglejky, nech to má štýl) a pustil som sa do stavby chvostových plôch. Keďže som mal čas išiel som opäť svojou cestou a oblúky som do presného tvaru lameloval v šablónach z balzových plátkov.

Bola to zaujímavá práca, ale podarilo sa mi to. Stále som mal záložný plán - pozliepať to z kúskov balzy s rokmi dreva orientovanými tak aby bola zachovaná pevnosť.

Zvyšok chvostových plôch je postavený zo svedomito vyberanej balzy s maximálnym zreteľom na pomer hmotnosť/pevnosť, lebo už od čias voľných modelov mám do hlavy vštiepenú potrebu ľahkých chvostových plôch.

Zvyšné polyuretánové lepidlo vypenené zo spojov som po vybrúsení odstránil a chvostové plochy boli pripravené na poťahovanie Vliesom.

Časti modelu odpočívali v dielni zostavené v celok a ja som mohol pristúpiť k stavbe krídla.

Kto modely vie stavať už z fotky vidí, že sa jednalo o štandardnú stavbu. Krídlo má hlavný nosník z pásnic smreku, rebrá sú z balzy, spojovacie rebrá sú z leteckej preglejky, všetok balzový materiál je opäť veľmi precízne vyberaný aby bola dodržaná pevnosť i nízky hmotnosť.

Pred stavbou som sa rozhodol o použití funkčných krídelok  a tomu som podriadil  konštrukčné vychytávky ako sedlo serva, otvory pre káble.

Po dokončení krídla som na trupe dorobil časť, kde sa bude nasúvať krídlo a tiež som dával pozor aby mali kade prechádzať servokáble.

Pri sťahovaní do domu som model nešťastne poškodil a čakal na opravu. Po nej som model potiahol Vliesom a Modelspanom a kvôli ďalším povinnostiam opäť odložil.

K jeho dokončeniu už veľa nechýba a tak verím, že si nájdem čas a postupne si tento krásny model aj dokončím.

Bude mať štandardné žlté sfarbenie a imatrikuláciu OK – 8585, na ktorej lietal v Žiline i môj zosnulý kamarát a ľudský vzor Ľudovít Jambrich.